Cesta Jakuba Hromadu z malého klubu, cez Zemplín až do Juventusu
Cesta Jakuba Hromadu z malého klubu, cez Zemplín až do Juventusu
Bardejov (lk) - Na Apeninskom poloostrove máme ďalšieho zástupcu. Mladý Jakub Hromada (na snímke) stihol ešte pre odchodom urobiť rekord, keď ako najmladší hráč nastúpil v druhej lige a predviedol sa sympatický výkonom. Pred zápasom mal menšie obavy, ale po úvodnom hvizde to z neho opadlo. Opora starších dorastencov zo Zemplína od pôsobenia v ´bianconeri´ očakáva, že sa mu ešte viac priblíži jeho sen - hrať v európskom veľkoklube.
Ako si spomínate na vaše začiatky v klube KAC Košice?
- Od malička som bol rozhodnutý, že chcem hrať futbal a keď sa naskytla príležitosť isť do prípravky KAC Košice neváhal som. Povedal som rodičom, aby ma prihlásili. Časom sa vytvoril skvelý kolektív, štartovali sme na rôznych turnajoch. Neskôr sa nám podarilo postúpiť do 1. žiackej ligy, čo bol asi najväčší úspech klubu. Všetci sme si boli rovní ako jedna veľká rodina. Vždy budem na tento kolektív spomínať iba v najlepšom, bolo to pre mňa nezabudnuteľné obdobie.
Po celkom sľubnom rozbehu ste mali viacero možností kam ďalej s futbalom. Prečo ste sa rozhodli práve pre Michalovce?
- Je pravdou, že som mal viacero alternatív, ale najviac sa mne, mojej rodine a okoliu pozdávali Michalovce. Veľa ľudí mi to navrhovalo a potvrdzovalo, že na Zemplíne sa robí skvela práca s mládežou. Nakoniec sa mi to aj potvrdilo. Už od samého začiatku môjho pôsobenia v tomto klube som vedel, že som urobil najlepšie ako som mohol. Hrával som v staršom doraste, vedenie klubu bolo veľmi ústretové a priateľské, nenaháňali sa výsledky, tréningový proces mal výbornú úroveň. K tomu všetkému mal som fantastického trénera, ktorý mi dal veľmi veľa, či už po futbalovej alebo mentálnej stránke. Nikdy neoľutujem môj prestup do Michaloviec, bol to skvelý krok a som rád, že som sa rozhodol pravé pre tento klub.
Ako ste vnímali informácie, keď ste sa dočítali, že sa o vás vraj naťahujú kluby AC Miláno s Juventusom Turín, hoci bolo viac ako isté, že pôjde práve do Turína?
- Veľmi som tomu nevenoval pozornosť, skôr som sa nad tým pousmial.
Čo očakávate od pôsobenia medzi „bianconeri“?
- V prvom rade sa chcem zdokonaľovať vo všetkých smeroch a verím, že tu mi to pôjde o čosi ľahšie ako v inom klube. Taktiež som možno o krôčik bližšie k európskemu futbalu, budem hrávať kvalitnejšie zápasy a priblížim sa profesionalizmu, čo sa týka tréningového procesu, životosprávy, celkového režimu dňa a všetkému, čo k tomu patri.
Váš prestup na Apeninský polostrov sa riešil takmer pol roka. Stihli ste si už naštudovať aspoň základné talianske frázy?
- Ovládam iba drobné základy talianskeho jazyka, ale každý deň počúvam nove slová a slovne spojenia, ktoré pomaly dokážem používať aj ja. Verím, že postupom čašu mi taliančina problémy robiť nebude.
Čo všetko ste už v Turíne stihli zvládnuť?
- Zatiaľ som v Turíne absolvoval len lekársku prehliadku a testy, pretože hneď po príchode som sa presunul do tréningového strediska Juventusu v horách, kde som s družstvom Primavery absolvoval týždenné sústredenie a po návrate naspäť do Turína sa malo rozhodnúť, čo ďalej. Nakoniec si tréner vybral 20 hráčov, medzi ktorými bolo aj moje meno, čo ma veľmi prekvapilo a potešilo. Odcestoval som s nimi na turnaj do nemeckého Dortmundu kde sa nám nakoniec nepodarilo postúpiť zo skupiny.
Pred odchodom do Talianska ste stihli ešte vytvoriť rekord, keď ste nastúpili do zápasu proti Dolnému Kubínu vo veku 16 rokov a 2 dni. Čo vám behalo v hlave pred zápasom?
- Vedel som, že je to môj posledný zápas v drese Michaloviec a takisto môj premiérový v drese A tímu. Pred začiatkom stretnutia som mal menšie obavy, ako sa mi podarí zápas odohrať, či sa mi bude dariť. Predsa len je ťažšie hrať mužskú než dorasteneckú súťaž. Našťastie, hneď po hvizde zo mňa nervozita opadla a hral som uvoľnene.
Tento rok budete mať s reprezentáciou celkom zaujímavú prípravu. Preveria vás Španieli ale i Švajčiari. Pred vami je i turnaj v Rakúsku. Aké sú vaše ambície?
- Dúfam, že budem môcť odcestovať s tímom na turnaj do Rakúska, pretože nás tam čakajú nie ľahké stretnutia a každý jeden medzištátny zápas nám pomôže, čo najlepšie sa pripraviť na samotný šampionát. Výsledky týchto súbojov nie sú až také dôležité aj keď výhra vždy poteší. Máme pred sebou ťažký rok, v ktorom sa musíme ako celok dostatočné zdokonaliť.
Váš brat je dvojnasobný majster Slovenska vo vodnom póle. Nelanáril vás do tohto vodného športu?
- Môjho brata to odmalička ťahalo do vody, ale mne nikdy hlavou neprebehla myšlienka, že by som mohol isť v jeho šľapajach. Nakoniec som aj rad, že som sa radšej dal na futbal.
Foto: Lukáš Kendra