História

    Futbal – popísalo a povedalo sa o ňom takmer všetko. Hra, ktorá prináša radosť i sklamania. Fenomén, ovládajúci ľudskú populáciu. Pravdepodobne aj preto sa stal neodmysliteľnou súčasťou života tých, ktorí ho praktikujú na vrcholnej úrovni alebo vo svojom voľnom čase.

 

" Tým, že história oboznamuje ľudí s minulosťou umožňuje im posudzovať prítomnosť ".

                                                                                                                      JEFFERSON

                                                                                             

 

Poďme teda do minulosti, oboznámiť sa s históriou futbalového klubu KAC Jednota Košice.

 

KAC Košice – základným kameňom

 

    Všetko niekde začína, platí to aj o futbale. Vznik KAC sa vzťahuje na 23. január 1903, kedy bol založený (Kassai Atlétikai Club – Košický atletický klub). Od prvého dňa existencie mal pevnú oporu v čestnom predsedovi grófovi Károlyovi Zichym - v tejto funkcii zotrval plných 16 rokov - a pomocou jeho vplyvu sa stal zakrátko jedným z najväčších a najsilnejších klubov na celom uhorskom vidieku.To bol sľubný signál pred prvou možnosťou hrať majstrovské súťaže. Kým premiérovým šampiónom okresnej majstrovskej súťaže v ročníku 1907/08 boli jasne Prešovčania, ktorí pred posledným kolom mali taký bodový náskok, že na duel s KAC ani necestovali, počnúc ročníkom 1908/09 však Košičania natoľko herne vyrástli, že túto súťaž vyhrali päťkrát za sebou. Sebavedome si počínali aj v záverečných zápasoch s majstrami ostatných troch vidieckych okresov. Zdolali Bácsku Szabadka (Subotica), KAS Kolozsvár (Kluž) a vo finále ETO Györ 3:2. Tak sa cítili na koni, že vyzvali do boja o titul majstra Uhorska - najlepšie budapeštianske mužstvo FTC. Po výprasku 0:11 sa už druhý raz neodvážil vyzvať šampióna z hlavného mesta nielen KAC, ale ani iný vidiecky majster. Dodajme ešte, že prvý titul vidieckeho majstra vybojovali v žlto-modrých farbách KAC títo hráči: Stefán, Gábor, Kemény I, Kemény II., Sasy, Egész, Haász, Leidorf, Árva, Cséri, Korach a Bodnár, o ktorom sa traduje, že bol najschopnejším futbalistom vychovaným pred prvou svetovou vojnou na Slovensku. V ročníku 1909/10 bol KAC vo svojom okrese opäť úspešný. Postúpil znovu do záveru súťaže, ale ETO Györ sa mu výhrou 1:0 revanšoval za vlaňajšiu prehru. Už o rok zavládla v Košiciach opäť dupľovaná radosť. K titulu v okrese pridal KAC i prvenstvo v záverečnom kole majstrovstiev vidieckych okresov, keď vo finále zdolal AC Pécs 2:0. Aj v ročníku 1911/12 sa KAC zaradil medzi šiestich okresných šampiónov, ale kráľom vidieka sa stal SC Tatabánya. Košičania sa zasa vzchopili v sezóne 1912/13, prebojovali sa do finále, v rozhodujúcom zápase však podľahli Györu 1:2, ale prečo netriumfovali v okresnej súťaži aj v ročníku 1913/14, nevypátral dodnes nik. Z týchto výsledkov niektorí experti usudzujú, že za Rakúsko-Uhorska najlepšie ovládal futbalovú loptu na Slovensku KAC Košice. Dvakrát získal titul vidieckeho majstra Uhorska, dvakrát naň vo finále nedosiahol. Tak vysoko sa mimo Budapešti nedostal ani jeden z jeho konkurentov. Potom však rozkvet futbalu zastavila I. svetová vojna. Po nej, ako je známe, Rakúsko-Uhorsko sa rozpadlo, vznikla Československá republika.

Vítaná divízia

    Preto Slovensko privítalo v 1934 reorganizáciu súťaži a amatérskeho poriadku, ktoré navrhol a vypracoval generálny sekretár ČSFA Karel Petrů. Jednotné usporiadanie súťaži zaručovalo regulárnu šancu všetkým dostať sa z majstrovstiev žúp do novozaloženej divízie a z nej až do celoštátnej ligy. Jedna z piatich divíznych súťaži bola určená pre kluby československého a maďarského zväzu na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Preto dostala názov Slovenskopodkarpatská. Do východnej skupiny zaradili po dve mužstvá z majstrovských súťaži Východoslovenskej ( z Košíc ČsŠK) a Podkarpatskej župy a po dve z Východoslovenského (KAC) a Podkarpatského okresu MLSz - teda spolu osem mužstiev. V premiérovom ročníku 1934/35 sa košické celky nepresadili. V nasledujúcom sa k nim pridal aj Törekvés. V skupine bol ČsŠK druhý, KAC tretí, ale Törekves skončil posledný a do divízie sa už nikdy neprebojoval. Od vstupu do divízie ČsŠK Košice hral z roka na rok lepšie. Po štvrtom a druhom stupienku vystúpil v ročníku 1936/37 na najvyšší. V tom čase disponoval s výbornou zostavou: Horák (po II. svetovej vojne sa uplatnil v bráne pražskej Sparty a chytal aj v drese čs. reprezentácie) - Barkač, Čarný - Herman, Žlebek, Jurička - Herdický Láncoš (tento Michalovčan sa neskôr presadil v slovenskej lige v útoku FC Vrútky), Oláh, Chavko (pôvodom Bardejovčan dal v roku 1935 za Košice 40 gólov), Jerga. Druhý krok však už nedotiahol, keď víťazovi západnej skupiny FTC Fiľakovo podľahol vonku 1:2 a doma 0:1. Na domáci zápas však nemohol nastúpiť bývalý hráč KAC a Viktorie Plzeň Fazekas (len tak na okraj, ako amatér dostával v meste Prazdroja plat 1000 Kčs, 200 Kč za výhru a 100 Kč za remízu), čo bol veľký handicap. Čo však nevyšlo ČsŠK dokázal o rok KAC. Po triumfe vo východnej skupine ho čakal v hre o titul majstra ČSFA na Slovensku tiež duel s FTC Fiľakovo, ktorý už tretí raz nastupoval na finále. To však možno zďaleka nebolo také prekvapujúce, ako to, že sa vo finále najvyššej súťaže na Slovensku stretli dve mužstvá z maďarského zväzu. Zdalo sa, že po bezgólovej remíze v Košiciach Fiľakovu znovu rozkvitnú ruže. V odvete však KAC vyhral 3:1 (jeho góly strelili Vitéz, Pásztor, Váradi), takže hráči Szacsury - Grossmann, Drab, Lebenszky, Pásztor, Takács, Ortutay, Kertész, Vitéz, Drotár III., Drotár I., Váradi nielen získali titul, ale otvorila sa im cesta do I. ligy. V kvalifikačnom turnaji však sklamali, s jedným víťazstvom a dvoma remízami skončili v šesťčlennej skupine o postup poslední. Rok 1938 bol pre košický futbal ešte pozoruhodný tým, že ČsŠK vyhral v Turčianskom sv. Martine II. ročník Matičného pohára. Lenže potom prišli smutné roky a Košice sa museli pobrať iným smerom.

 

KAC v maďarskej lige

    Aj v rokoch 1939 - 1944 patril futbal medzi najpopulárnejšie športy v Košiciach, hoci práve v tomto období prežil jednu z najväčších kríz od svojho vzniku. Na osudoch tejto hry sa prejavili nepriaznivé podmienky športového života počas okupácie. Pri nadväzovaní stykov maďarských futbalových mužstiev z južného Slovenska s MLSz v Budapešti sa uvažovalo o tom, že by štyri najvyspelejšie celky z tejto časti Slovenska hrali v B triede národných majstrovstiev. Na ďalších rokovaniach sa už konkrétnejšie hovorilo o možnosti zaradenia aspoň jedného účastníka priamo do najvyššej súťaže. Už koncom januára 1939 bolo jasné, že KAC zaradili do I. ligy a začal sa pripravovať na účinkovanie v nej. Od 1. júna 1939 ho trénoval bývalý maďarský reprezentant Gábor P. Szabó z Újpestu. Za cieľ si vytýčil vybudovať tím, ktorý by v súťaži obstál čestne. Hral však zle doma i vonku. Vo svojom prostredí zdolal len Szolnok, BVSC Budapešť, Szürketaxi a Debrecín. Na zápase KAC - Újpest 29. októbra 1939 došlo k veľkým výtržnostiam. Zsengellérovi z Újpestu zlomili nohu, rozhodca vylúčil Tótha a Lebenszkého z KAC. Podľa tlače oboch čakal celoživotný dištanc. Nakoniec prvý dostal 8 mesiacov, druhý dva, ale tresty im neskôr zmiernili. Košičania sa sťažovali na zaujatosť rozhodcov, na nedostatok peňazí, vo februári 1940 stratili aj ihrisko pri starej nemocnici a museli hrať na štadióne KSC (po zániku ČsŠK dostal do užívania štadión na Solovjevovej), takže po toľkých problémoch ani jar nebola úspešnejšia, KAC s 13 bodmi obsadil 13. miesto a vypadol zo 14-členného poľa. Po zostupe a po zániku Hungárie a debrecenského klubu Bocskai sa očakávalo, že by sa KAC, či iné košické mužstvo, mohli uchádzať o priamy postup, alebo o účasť v kvalifikácii. Z iniciatívy dr. M. Hernádiho, funkcionára KAC a Košíc v Krajinskej telovýchovnej rade, sa z tria KAC, KSC a Törekvés mal utvoriť jeden kvalitný celok pod názvom Rákóczi FC, ktorý by mal reprezentovať mesto v I. maďarskej lige. KAC však bol jednoznačne proti. Preto v júli 1940 zaradili KAC a KSC (v ročníku 1940/41 však hral pod menom Rákóczi Sport Egylet - Rákócziho športový spolok) do II. ligy. O rok neskôr sa v nej ocitol aj KVSC (železničiarsky klub založený v 1940), ktorý sa tak vysoko dostal zásluhou končiaceho Törekvésu, keď získal jeho hráčsky kapitál. Nakoniec sa v marci 1942 zlúčil KAC s RSE pod názov KRAC (Kassai Rákóczi Atlétikai Club - Košický Rákócziho atletický klub), ale ako KVSC (vybudoval si štadión na východnej strane košickej železničnej stanice na juh od Rampovej ulice), tak ani KRAC sa ďalej, ako do II. ligy, nedostali a v 1944 s blížiacim sa frontom zanikli.

 

ŠK Jednota Košice v čs. lige

 

   ŠK Jednota vznikol ešte v roku 1943 ako jediný slovenský klub v Košiciach. Už v jeseni debutoval na Solovjevovej ulici v II. triede hornovidieckeho okresu - v súťaži najnižšieho stupňa, kde zdolal MOVE Miskolc II 3:1 golmi Čorbu, Aleša a Krešáka. Druhý zápas sa hral v Jágri, kde vyhral nad miestnym ETK Eger 2:1. Zostavu v prvom stretnutí tvorili: Fabián – Bernáth, Vodička I. Polák, Pajor, Stečina- Čorba, Krešák, Aleš, Perík,Vodička II., v druhom hral útok v zmenenom zložení: Bugoš, Prokop, Čorba,Krešák, Vodička II. Po II. kole sa dostala Jednota na čelo tabuľky, nakoniec skončila v jej strede. Blížiaca sa vojna však čoraz viac obmedzovala športovú činnosť, takže ročník 1944/45 ani nezačal. Všetko umlčali zbrane...

    Jeho zakladateľ, katolícky kňaz dr. Anton Harčar, sa zaslúžil o jeho oživenie už 23. marca 1945. Začal rýchlo organizovať činnosť, a keď padlo rozhodnutie, kto bude vo východnej časti bojovať v kvalifikácii o postup do I. ligy - Jednota bola výborne pripravená. Vyhrala rozhodujúci zápas s Prešovom 8:3 a v ročníku 1945/46 nastúpila v skupine B (v oboch hralo po desať mužstiev). V premiére však prehrala v Brne 1:8 (1:1), keď ju za stavu 1:1 zlomila jedenástka a góly krídla Rulca. Hráči sa hanbili prísť domov, ale v prvom domácom zápase 23. septembra 1945 vyhrali nad Trnavou 4:3, hoci... Hostia už v 5. minúte viedli gólom Malatinského, potom Greškovič vyrovnal, súper však vyhrával už 3:1, ale v mohutnom finiši desať minút pred koncom Vysocký po rohovom kope zabezpečil historické víťazstvo. Košice nakoniec vo svojej skupine skončili na 4. mieste, a ako najúspešnejší slovenský tím sa stretli s ŠK Bratislava, ktorý v podobnej role skončil tretí, v dvoch zápasoch o titul majstra Slovenska. Jednota vyhrala doma 2:1, v Bratislave 3:2 a oslavovať mohla táto zostava trénera A. Fivébra: Klimčok - Marik, Pásztor - Hučka, Zibrinyi, Nepko - Turek, Štrba, Csiszár, Klimek, Danko. Mužstvo aj s repatriantmi a potom i s Prešovčanmi Kuchárom a Semešim si počínalo úspešne. V 1949 si kluby s novou politickou situáciou hromadne menili názvy. Jednota sa premenovala na Dynamo, a keď sa 13. augusta zlúčila s ŠK Železničiari Sparta - to už boli repatrianti preč - medzi elitou vystupovala ako Dynamo ČSD.

 

Novodobé dejiny KAC Jednota Košice

    Novodobé dejiny KAC Jednota Košice sa začali písať 25.4. 2003, kedy pri ZŠ Bruselská v Košiciach sa znovuzrodil klub KAC pod názvom ŠŠK KAC JEDNOTA KOŠICE. Myšlienka obnovy tohto športového klubu vzišla z hláv dvoch dlhoročných futbalových trénerov, "futbalových fanatikov" a pedagógov ZŠ Bruselská Mgr. Štefana Fabiana a PaedDr. Jozefa Čorbu. Tí, spolu so svojimi zverencami (ročník 1994 a 1995) sa odlúčili od bývalého košického klubu 1.FC Košice a začali písať prvé kapitoly futbalovej kroniky KAC Jednota Košice. ŠŠK KAC Jednota Košice okrem futbalu zastrešuje aj oddiely nohejbalu, basketbalu, stolného tenisu a turistiky. Ale opäť sa vrátime k futbalovej vetve klubu. Športový klub KAC Jednota Košice - futbalový oddiel sa postupom času zo začínajúcich 2 kategórií rozrástol až na súčasných 10 kategórií, a združuje deti od kategórií U8 až po dorastencov U19. Kategórie doratencov (U19 a U17) v súčasnej dobe pôsobia v II. dorastneneckej lige východ a družstvá žiakov takisto hrajú v II. žiackých ligách. Jednotlivé kategórie dosiahli nejeden úspech, či už doma na Slovensku alebo v zahraničí, a vychovali nejedného futbalové nadšenca, a tiež aj reprezentanta Slovenskej republiky. 

    Celá futbalová rodina KAC Jednota Košice pevne verí, že aj po 14. rokoch úspešného pôsobenia na futbalovej mape Slovenska, sa nám podarí  zotrvať  a vychovávať ďalších skvelých futbalistov a hlavne dobrých  ľudí.           

 

 

Zoznam použitej literatúry:

1. Mašlonka, Š. – Kšiňan, J.: Zlatá kniha futbalu, Šport, slovenské telovýchovné    vydavateľstvo, Bratislava, 1988

2. Magda, E.: Storočnica košického futbalu(1903-2003), Polygraf Print, spol. s.r.o., Prešov

3. Magda, E.: Futbaloví župani, OZ Futbalová litera, 2013